Cieľ hodiny:

• objasnenie obsahu a významu právneho poriadku, právnej normy,
• opodstatnenosť právneho poriadku pre spoločnosť a jednotlivca,
• pochopenie úlohy postavenia právnej normy v právnom poriadku.

Náplňou tejto hodiny bude stotožnenie sa žiakov s dôležitosťou a významom právnych noriem, ktorá tvorí právny poriadok štátu.

Hodina môže byť rozdelená do dvoch častí, alebo môže ísť osobitne dve hodiny. V prvej časti učiteľ kreatívnou formou priblíži žiakom potrebu poriadku a právnych noriem v spoločnosti a náplňou druhej časti bude vysvetlenie a ujasnenie základných pojmov tejto témy.

1. Časť – aktivita ,,Ostrov“

V tejto časti hodiny žiakom predstavíme aktivitu s názvom „Ostrov“.
Učiteľ rozdelí skupinu do menších podskupín tak, aby  každá skupina mala minimálne
päť členov. Rozdajú jednotlivým podskupinám papiere, na ktoré si nakreslia svoj vlastný ostrov. Popíšu im nasledovnú situáciu: „Vaša skupina stroskotala na opustenom ostrove a neviete, kedy bude zachránená. Preto si musíte vytvoriť svoje vlastné pravidlá spolunažívania, ktoré budú vo vašej skupine platiť a tiež vytvoriť si vlastné spoločenské zriadenie (demokraciu, anarchiu, monarchiu, absolutizmus alebo iné). Ak sa rozhodnete, že váš ostrov nebude mať pravidlá, vašou úlohou bude spísať dôvody, prečo takéto pravidlá nepotrebujete.
Lektori vytvoria jednotlivým skupinám dostatok času na vypracovanie. V prípade, že by z predchádzajúceho uvedenia situácie nebolo zrozumiteľné, čo je úlohou skupín, pomôžu im podotázkami:

• Kto sa bude v skupine starať o živobytie a čo v prípade, že osoba úlohu jej zverenú odmietne, alebo nevykonáva dobre?
• Kto na ostrove bude rozhodovať spory medzi účastníkmi?
• Ako budete postupovať v prípade, že bude v skupine viac názorov na jednu vec?
• Ak si stanovíte pravidlá, kto a ako bude dohliadať na ich dodržiavanie?
• Ako budete postupovať v prípade, keď niekto pravidlá poruší?
• Stanovené pravidlá si len zapamätáte alebo ich aj spíšete?
• Bude mať nejaké pravidlo vyššiu silu ako iné, čo v prípade že si budú vzájomne odporovať?
• Budú v skupine členovia vyššie postavení alebo si všetci budú rovní, prípadne ako bude táto hierarchia prakticky vyzerať?

Po uplynutí času na prípravu, lektori vyzvú podskupiny, aby si zvolili jedného člena, ktorý prečíta ich pravidlá. Po prečítaní pravidiel každej podskupiny, učiteľ uvedie spoločnú diskusiu, pri ktorej si môžu pomáhať nasledujúcimi otázkami, podnetmi:

• Prečo ste si vybrali práve tieto pravidlá?

• Boli by ste schopní si pomocou týchto pravidiel predstaviť prípadne riešenie konfliktu v budúcnosti?
• Prečo je dôležité mať nielen práva, ale aj povinnosti?
• Sú naozaj pravidlá a normy v spoločnosti potrebné?

Následne učiteľ v stručnosti porovná tvorbu pravidiel na opustenom ostrove s tvorbou pravidiel v spoločnosti, štáte. Zároveň môže vyzvať členov skupiny, aby si spoločne vytvorili pravidlá aj ich hodín, či triedy..

Komentár pre učiteľa k aktivite Ostrov.

Účelom tejto aktivity je zistiť, či sú pre každú spoločnosť potrebné pravidlá, normy, zákony. Či môže spoločnosť fungovať aj bez týchto pravidiel.
Poznáme pravidlá, normy a zákony, ktoré nám často nevyhovujú, alebo nám subjektívne sťažujú život, obmedzujú nás, a preto ich často porušujeme. Na druhej strane existujú pravidlá, ktoré nás chránia a určite by sa nám nepáčilo, keby ich ostatní porušovali. Preto je potrebné mať všeobecne záväzné pravidlá správania sa, čo predstavujú „právne normy“.

.

2. Časť – Teória o právnych normách

Učiteľ pomocou predchádzajúcej diskusie nadviaže a vyzve žaikov, aby spoločne prišli na správne odpovede k nasledujúcim otázkam.

• Čo to je norma? Aké normy existujú? Aké má znaky právna norma – ako ju odlíšime od inej normy? Aké právne normy poznáte? Aké vzťahy sú medzi jednotlivými právnymi normami? Čo sa stane, keď si právne normy odporujú?

• Čo je to platnosť a účinnosť právnej normy, napríklad zákona? Aký má význam, že právna norma je najskôr platná, až potom účinná? Čo je to retroaktivita a či k nej na Slovensku dochádza?

Komentár pre lektorov o vymedzení jednotlivých pojmov.

Norma, reguluje správanie ľudí (priamo alebo bezprostredne) a stanovuje, aké správanie je z hľadiska normotvorcu žiadúce a ktoré nežiadúce.

Druhy noriem, náboženské, politické, etické, spoločenské, právne, a pod.

Znaky právnej normy, štátom stanovená a uznaná forma, záväznosť, normatívnosť, všeobecnosť, štátne donútenie- sankcionovanie.

Druhy právnych noriem, kogentné – ustanovenia od ktorých nie je možné sa odchýliť prejavom vôle, a dispozitívne – od ktorých je možný odklon.

Vzťahy medzi právnymi normami, platí pravidlo, že normu vyššej právnej sily nemôže zrušiť norma nižšej právnej sily. Usporiadanie právnych noriem podľa právnej sily: Ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony Národnej rady, Nariadenia vlády SR, vyhlášky, opatrenia, výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov, všeobecne záväzné nariadenia.

Platnosť a účinnosť právnej normy, platnosť právnych noriem vzniká dňom ich verejného vyhlásenia, publikovania v úradnej zbierke zákonov. Účinnosť právnych noriem vzniká súčasne s právoplatnosťou alebo neskôr. Až účinnosťou platnosti vyplývajú z právnych noriem záväzné práva a povinnosti, a tak nastupuje možnosť štátneho donútenia.

Retroaktivita, je spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti. Zákony majú pôsobiť do budúcnosti. Na Slovensku platí zásada zákazu retroaktivity.