Cieľ hry: Diskusná technika zameraná na posúdenie rôznych scenárov budúceho vývoja.

Autor: Jan Činčera

Vek: stredná škola

Čas hry: 1,5 hodiny

Pravidlá

Účastníci sú rozdelení do skupín po 3-5. Každá skupina dostane osem vystrihnutých kartičiek s budúcimi scenármi a jednu prázdnu kartičku. Ich úlohou je:

1. Po prečítaní všetkých scenárov doplniť ten, ktorý podľa nich chýba. Ak učiteľ/vedúci hry vidí, že sa študenti snažia, ale stále nedokážu vymyslieť nič nové, môže im túto úlohu odpustiť. Nie je až také dôležité, čo študenti vymyslia, ako to, že vôbec premýšľajú o alternatívnych budúcnostiach.
2. Usporiadajte kartičky podľa štruktúry Diamantového triedenia (t. j.: v prvom riadku je miesto pre jeden scenár, v druhom pre dva, v treťom pre tri, vo štvrtom pre dva a v piatom pre jeden). Polovica skupín by mala zoradiť scenáre podľa miery pravdepodobnosti - t. j. úplne hore najpravdepodobnejší, potom dva dosť pravdepodobné atď. Druhá polovica by mala zoradiť scenáre podľa toho, ako sa im páčia - t. j. na prvé miesto dať alternatívu budúceho vývoja, ktorá by sa im najviac páčila, potom na druhé miesto dve slušné budúcnosti, potom tri prijateľnejšie atď.
3. Medzi tým učiteľ/vedúci hry rozdelí tabuľu (flipchart) na dva stĺpce. Potom do každého z nich nakreslí políčka pre kosoštvorcové usporiadanie scenárov tak, aby rovnaké pozície oboch usporiadaní boli vedľa seba na rovnakej rovine v oboch stĺpcoch.
4. Do jednej z nakreslených štruktúr sa zapíše poradie vybranej skupiny, ktorá sa umiestnila podľa sympatií, a do druhej skupiny, ktorá sa umiestnila podľa pravdepodobnosti.
5. Nasleduje diskusia, v ktorej sa porovná poradie jednotlivých scenárov podľa oboch kritérií. Sú preferované možnosti budúceho vývoja zároveň pravdepodobnými možnosťami? Sú medzi najpravdepodobnejšími možnosťami aj nepreferované scenáre? V diskusii by mal byť učiteľ/vedúci hry odborne pripravený doplniť a podporiť každý scenár ďalšími informáciami (v. Ďalšie informácie o scenároch).

Scenáre budúceho vývoja

(nasledujúce scenáre by sa mali vystrihnúť a skopírovať podľa počtu skupín)

• Apokalypsa. Morálny úpadok vyspelej spoločnosti, zle riadená technológia, zbrane hromadného ničenia, devastácia životného prostredia alebo nahromadenie sociálnych problémov spôsobia sociálny rozvrat a úplný kolaps súčasnej civilizácie. Ľudstvo sa vráti o niekoľko storočí späť a stratí väčšinu svojich vedomostí a technických výdobytkov. Väčšina ľudí zahynie a Zem bude zdevastovaná.
• Hranice rastu budú prekročené a nastane kolaps. Vyčerpanie prírodných zdrojov a rastúca neschopnosť preľudneného ľudstva uživiť sa povedie k stretom medzi Severom a Juhom, ktoré budú podnecované súperením medzi kultúrnymi mocenskými regiónmi. Tie spôsobia hospodársky rozvrat, úbytok obyvateľstva a pokles životnej úrovne. Ľudstvo bude chudobnejšie, ale keď sa kríza skončí, bude mať šancu vrátiť sa k hľadaniu riešení starých problémov, napríklad budovaním decentralizovaných, sebestačných spoločenstiev...
• Zjednotené ľudstvo. Aj vďaka novým komunikačným technológiám sa ľudia budú môcť dohodnúť na spoločných riešeniach a rozpory medzi rôznymi kultúrnymi mocenskými oblasťami sa začnú zmenšovať. Nakoniec sa ľudstvo zjednotí do jedného samoregulujúceho sa celku, ktorý bude racionálne spravovať planétu. V dôsledku tejto kolektivizácie zmizne väčšina súčasných problémov a zároveň ľudia stratia časť svojej osobnej slobody, ktorej sa budú musieť vzdať v prospech celku.
• Všemocný jednotlivec. Pokrok v biotechnológiách, genetickom inžinierstve, robotike či komunikačných technológiách povedie k obrovskému nárastu ľudských schopností. Mnohonásobne sa zvýši náš dosiahnuteľný vek, získame nové zmysly, schopnosť komunikovať medzi sebou na diaľku pomocou mozgových vĺn, myšlienkami sa spojiť s globálnymi databázami, prestavať vlastné telo, kolonizovať vesmír... Nerovnomernosť v dostupnosti nových technológií povedie k posilneniu nadvlády rozvinutej časti sveta a dominancii zaostalejších regiónov, ktorých obyvatelia budú odsunutí do podradnejšieho postavenia. Časom sa však tieto rozdiely zotrú.
• Trvalo udržateľný život. Napriek čiastočným neúspechom sa ľudstvu nakoniec podarí balansovať na krehkej hranici medzi prosperitou a environmentálnymi limitmi. V dôsledku odklonu od uprednostňovania materiálnych hodnôt pri dosahovaní primeranej životnej úrovne v globálnom meradle sa hospodárska činnosť presunula do oblasti spracovania informácií a iných materiálovo nenáročných oblastí. Environmentálne riziká sa lepšie predvídajú a rozšírili sa účinné moderné zdroje výroby energie. Ľudstvo zažíva vedomostnú revolúciu, je šťastné a v blízkej budúcnosti neočakáva žiadne globálne hrozby. Spoločnosť je riadená demokraticky s častým využívaním prvkov priamej demokracie (účasť verejnosti na rozhodovaní, referendá atď.).
• Technologická nesloboda. Nové technológie, nevyhnutné pre ďalší hospodársky rozvoj, sa stanú takými zložitými, že rozhodovanie sa presunie na úzke technoelity. Demokracia sa stane len zdanlivou, ľuďom bude poskytnutá vysoká úroveň konzumu a hry vo virtuálnej realite. O ďalšom vývoji bude rozhodovať niekoľko najmocnejších megakorporácií, ktoré si medzi seba rozdelia svet. Ľudstvo bude samoľúbe, tučné a neslobodné.
• Globalizácia bude dokončená. Súčasné sociálne či environmentálne problémy sa vyriešia prirodzeným technologickým vývojom. Rozdiely medzi regiónmi odstráni voľný trh a investície z vyspelých krajín; kultúrny antagonizmus nahradí istá forma kultúrneho synkretizmu s uprednostňovaním západných kultúrnych tradícií vrátane globálneho šírenia západného chápania demokracie a ľudských práv.
• Nečakaný zvrat. Do vývoja ľudstva zasiahne významná a úplne nečakaná udalosť. Môže to byť príchod mimozemšťanov, dopad asteroidu na planétu alebo nejaký zásadne prevratný objav (napr. teleportácia ľudí na diaľku). Táto udalosť zmení dejiny ľudstva úplne nepredvídateľným spôsobom.

Citáty pre scenáre

"Ľudská rasa, ako ju poznáme, s veľkou pravdepodobnosťou hrá svoje posledné dejstvo; obdobie našej dominancie na Zemi sa pomaly končí. Môže sa pokúsiť o rozumné riešenie so strojmi, ktoré preberajú vládu, ale prečo by mali pristúpiť na naše argumenty, keď sú oveľa, oveľa inteligentnejšie ako my? Jediné, čo môžeme očakávať, je paralela s tým, ako zaobchádzame s inými zvieratami: považujeme ich za otrokov, producentov energie alebo kuriozity v zoologických záhradách. Celý život budeme musieť poslúchať a plniť želania strojov; nech sú akékoľvek, budú ich riadiť a ovládať."

"Prepojenie ľudí a strojov (...) môže byť spôsob, ako my ľudia udržíme inteligenciu našich vlastných výtvorov na uzde. (...) Takže spôsob implantátov a podobných zariadení vnímam ako nutné zlo."

WARWICK, Kevin. Úsvit robotov. Súmrak ľudstva. Praha: Vesmír, 1999. s. 213. Počítače možno ovládať signálmi ľudského mozgu, tvrdí profesor. Lidové noviny, 19. 9. 1998. s. 18. Profesor Warwick sa zaoberá robotizáciou, vo svojej knihe tvrdí, že vývoj umelej inteligencie je nevyhnutným (a pre človeka katastrofálnym) krokom.

"Viac ako kedykoľvek predtým v dejinách stojí ľudstvo na križovatke: jedna cesta vedie k zúfalstvu a beznádeji, druhá k úplnému zániku. Modlime sa, aby sme mali múdrosť správne sa rozhodnúť." (Woody Allen)

"Ak sme súčasťou Gaie, vyvstáva zaujímavá otázka: "Do akej miery je aj naša kolektívna inteligencia súčasťou Gaie? Tvoríme ako druh nervový systém a mozog Gaie, ktorý dokáže vedome predvídať ekologické zmeny? Či sa nám to páči alebo nie, už začíname fungovať týmto spôsobom. Zoberme si napríklad jeden z asteroidov ako Ikar, ktoré majú priemer asi pol kilometra a ktorých nepravidelná dráha pretína dráhu Zeme. Jedného dňa nás možno astronómovia upozornia, že jeden z nich smeruje k zrážke so Zemou, čo sa môže stať povedzme v priebehu niekoľkých týždňov. Potenciálne škody spôsobené takouto zrážkou by mohli byť obrovské aj pre Gaiu. K takejto katastrofe už na Zemi v minulosti pravdepodobne došlo a spôsobila rozsiahlu devastáciu. S našou súčasnou technológiou je celkom možné, že by sme mohli zachrániť seba a našu planétu pred katastrofou. O našej schopnosti vysielať sondy do vesmíru na obrovské vzdialenosti a riadiť ich pohyb s takmer neuveriteľnou presnosťou niet pochýb. Vypočítalo sa, že pomocou niekoľkých vodíkových bômb z nášho arzenálu a veľkých rakiet, ktoré ich vynesú na palubu, by sme mohli planétu ako Ikarus vychýliť natoľko, že by sa priamy zásah zmenil na takmer nulový. Ak sa vám to zdá ako fantastická science fiction, potom by sme mali mať na pamäti, že za nášho života sa včerajšia science fiction stáva realitou takmer denne. Rovnako dobre by sa mohlo stať, že pokrok v klimatológii by odhalil príchod éry mimoriadne silného zaľadnenia (...) Jedným z možných postupov v rámci možností nášho priemyslu by bola výroba veľkého množstva chlórfluórovaných uhľovodíkov a ich vypustenie do atmosféry. (...) Ich prítomnosť by mohla úplne zvrátiť nástup zaľadnenia alebo aspoň výrazne oslabiť jeho intenzitu. Skutočnosť, že by časom mohli spôsobiť aj určité poškodenie ozónovej vrstvy, by sa v porovnaní s tým javila ako zanedbateľný problém. (...) Dôležitejší je dôsledok toho, že evolúcia homo sapiens s jeho technickou vynaliezavosťou a čoraz jemnejšou komunikačnou sieťou nesmierne rozšírila rozsah vnímania Gaie. Teraz sa prostredníctvom nás prebudila a uvedomuje si samu seba. Očami astronautov a televíznych kamier vesmírnych lodí na obežnej dráhe videla odraz svojej krásnej tváre. Zdieľa s nami naše pocity úžasu a radosti, našu schopnosť vedomého myslenia a uvažovania, našu nepokojnú zvedavosť a túžbu."

"Je možné, že osudom ľudstva je dovoliť, aby sa ohnivé, deštruktívne a chamtivé sily kmeňového a národného zmýšľania spojili s neodolateľnou túžbou patriť do spoločenstva všetkých tvorov, ktoré tvoria Gaiu."

LOVELOCK, James. Gaia - nový pohľad na život na Zemi. Praha, 1993. s. 162-5 (druhý úryvok tamže, 155-6). britský prírodovedec napísal toto dielo v 70. rokoch 20. storočia. Odráža omyly, ktorými je naše poznanie prešpikované, aj originálny pohľad na miesto budúceho človeka na Zemi.

"Aktivácia vlastného tela (...) znamená, že každý dotyk môže byť potenciálne digitálny. Stlačenie sa stane výmenou digitálnych vizitiek, priateľský stisk ruky sprostredkuje užitočné údaje, pri dotyku kľučky sa overí vaša identita, a keď zdvihnete telefón, správne telefónne číslo sa vyžiada priamo z adresára."
FREYERMUTH, Gundolf S. Cyberland. Sprievodca hi-tech podzemím. Brno, 1997, s. 196. Autor je teoretikom kyberkultúry.

"Jedného dňa vás hra vo virtuálnej realite zavedie do virtuálneho baru, kde sa stretnete s niekým, kto rozpozná váš záujem a zapojí vás do rozhovoru. Budete sa rozprávať, oslňovať svojho partnera šarmom a inteligenciou. Možno sa práve tu a teraz rozhodnete, že spolu pôjdete do Paríža. Bzz! Ste v Paríži a spoločne sledujete Notre Dame. "Už si sa niekedy plavil hviezdnym trajektom v Hongkongu?", spýtate sa partnera zvodne. Bzz! Virtuálna realita môže byť lákavejšia ako všetky videohry na svete."
GATES, Bill. Informačná diaľnica. Praha: Vydavateľstvo Management Press, 196. S. 207.

"Vlády priemyselného sveta, unavení obri z mäsa a ocele, prichádzam z kyberpriestoru, nového domova mysle. V záujme budúcnosti vás žiadam, aby ste nás nechali na pokoji. Nie ste medzi nami vítaní. Nemáte nad nami žiadnu moc. (...) Nepoznáte nás ani náš svet. Kyberpriestor neleží vo vašej krajine. Nemôžete ho budovať ako verejnú budovu. Vytvára sa a prirodzene rastie naším spoločným úsilím. Vy sa nezúčastňujete na našej veľkej a spoločnej konverzácii, vy nevytvárate tovar na našom trhu. Nepoznáte našu kultúru, etiku ani nepísané zákony, ktoré našej spoločnosti poskytujú viac poriadku, než by ste mohli dosiahnuť vlastnými silami. Hovoríte, že máme problémy, a chcete ich riešiť. Tieto sťažnosti používate ako zámienku na vpád na naše územie. Mnohé z týchto problémov neexistujú. Tam, kde existujú skutočné konflikty, kde je niečo zlé, ich uznávame a zameriavame na ne svoje názory. Vytvárame si vlastnú spoločenskú zmluvu. (...) Kyberpriestor pozostáva z výmeny názorov, vzťahov a samotných myšlienok, zdobených ako stojatá vlna na sieti našej komunikácie. Náš svet sa rozprestiera súčasne kdekoľvek a nikde, a predsa niekde inde, než kde žijú naše telá. (...) V kyberpriestore vytvárame civilizáciu mysle. Môže byť humánnejšia a čistejšia, než boli vaše vlády kedykoľvek predtým." BARLOW, John. Vyhlásenie nezávislosti kyberpriestoru od Johna Barlowa. [WWW dokument] http://www.eff.org/~barlow. Dokument vytvorený 8. februára 1996.

"Počas vojny v Perzskom zálive hackeri napadli armádny zásobovací systém. Ak by boli úspešní, mohli by nasadeným jednotkám posielať namiesto nábojov zubné kefky," hovorí expert na počítačovú kriminalitu Jim Christy. Pentagón potom vypočítal, že on sám je každý rok terčom 250 000 pokusov o nelegálny prienik do jeho počítačových systémov - jeden pokus každé dve minúty. Napriek tomu je 65 percent z nich úspešných. "Desať ľudí so stotisíc dolármi dokáže vyradiť vojenskú informačnú sieť na niekoľko týždňov. Dvakrát toľko infozáškodníkov s jedným miliónom dolárov dokáže na dva až štyri týždne zraziť na kolená celé Spojené štáty. Sto špecialistov s tridsiatimi miliónmi dolárov poškodí americkú infraštruktúru tak vážne, že jej úplná obnova môže trvať roky," varoval už skôr expert Bieleho domu na "infovojnu" Frederick Cohen."
STÖCKL, Paul. CIA sa obáva elektronického útoku. Mladá fronta Dnes, 26. júna 1998, s. 1.

Prípravy siahajú od skladovania vody v starých fľašiach od sódy až po spojenie sa so susedmi a rodinou do domobrany. Ročné núdzové dávky sa odhadujú na približne 750 dolárov; kryty na prežitie Y2K stoja 7 000 dolárov. Na okraji hnutia sú skupiny ako "Home Defense Force", ktoré tvrdia, že budú bojovať proti povaľačom a davom na plážach, predmestiach a golfových ihriskách. "Ľudia, ktorí budú strieľať zo zbraní, nebudú Rambovia, ale ľudia ako vy, ktorí nemajú inú možnosť ako vziať do rúk zbraň, aby bránili svoje rodiny, životy a majetok," hlása sa na webovej stránke skupiny. Bob Rutz však bojovať nechce. Spolu s manželkou opúšťajú južnú Kaliforniu, kde sa obávajú, že excesy spôsobia anarchiu, a budujú kresťanskú komunitu Y2K v Ozark Mountains neďaleko Huntsville v Arkansase. "Vnímam to ako súdny deň," povedal Rutz, inžinier a podnikateľ, ktorý dúfa, že v komunite bude žiť asi 100 rodín. "Namiesto stavania barikád a obzerania tiel musíme pomôcť ľuďom, ktorí sa budú rútiť po cestách." REUTERS, NW. Pred rokom 2000 ľudia utekajú aj na vrcholy hôr. Mladá Fronta, 30. 7. 1998, s. 8.

"Alternatívou k expanzii nie je Anglicko pokojných trhových mestečiek, ktoré spájajú len vlaky spokojne sa preháňajúce po mori zelených lúk. Alternatívou rastu sú slamníky, nebezpečenstvá číhajúce na cestách, zastarané továrne, ochromené školstvo a zakrpatení ľudia." ŠÁLEK, Marek. Ako merať blahobyt. Týždeň, č. 46, 9. novembra 1998, s. 62. Autorom výroku zo začiatku 70. rokov je vtedajší britský premiér Edward Heath.

"Globálna informačná infraštruktúra... obklopí planétu informačnými superdiaľnicami, po ktorých budú cestovať všetci ľudia. Tieto diaľnice ... nám umožnia zdieľať informácie, spájať sa a uvažovať ako globálne spoločenstvo. Vďaka týmto spojeniam získame masívny a udržateľný hospodársky rast, silnú demokraciu, lepšie riešenia globálnych a miestnych environmentálnych výziev, lepšiu zdravotnú starostlivosť a - napokon - väčší pocit spoločného spravovania našej malej planéty. (...) Globálna informačná infraštruktúra rozšíri participatívnu demokraciu. V istom zmysle môže byť globálna informačná infraštruktúra metaforou samotnej demokracie. (...) Vidím, že sa objavuje nová éra aténskej demokracie, ktorá vzniká na fóre globálnej informačnej infraštruktúry." Autorom je bývalý viceprezident USA Albert Gore, 1995. Autor: M. Gore, PhD: THORNTON, Alinta. Kybernetické štúdie. Vytvára internet demokraciu? [WWW dokument] http://www.wr.com.au/democracy/intro.htm. Od 5. apríla 2000.