E-U-R je jednou z metód plánovania výučby, niekedy nazývaný aj trojfázový model učenia. Skladá sa z evokácieuvedomenia (si významu informácii) a reflexie. V každej z týchto fáz dochádza k inej forme učenia sa.

Evokácia
V prvej časti aktivity si žiaci samostatne vybavujú, čo už o téme vedia, jej cieľom je žiakov motivovať a zaktivizovať. Vybavujú si vlastné vedomosti, známe informácie, čo si myslia, že vedia a aké otázky a myšlienky im k nim napadajú.
Žiaci tak neskôr môžu spojiť nové so známym a tým lepšie porozumejú novým informáciám.
Uvedomenie
V druhej fáze aktivity žiaci získavajú a spracovávajú nové informácie. Tie si následne zaraďujú do vlastného systému poznania (čiže medzi pôvodné informácie, ktoré si vybavili a utriedili v priebehu evokácie).
Reflexia
Je záverečná, ale najdôležitejšia časť aktivity a procesu učenia sa. Paradoxne, predovšetkým z dôvodu nedostatku času na konci vyučovacej hodiny, je aj najčastejšie vynechávaná. Bez samotnej reflexie sa však žiaci nemusia počas hodiny nič naučiť, hoci by aj bola aktivita zaujímavá alebo zábavná.
V reflexii si žiaci uvedomia, čo a ako sa naučili, zatrieďujú, systematizujú a upevňujú nové vedomosti. Cieľom je reflektovať nadobudnuté informácie, skúsenosti a proces, ktorým sa k zážitkom a poznaniu počas aktivity dopracovali a zužitkovať ich skúsenosti v procese učenia sa v budúcnosti.
Reflektovať je teda možné rovnako obsah (čo už žiaci o téme vedia, čo si potvrdili, čo vyvrátili, čo spresnili, na aké otázky stále nepoznajú odpoveď, čo by ešte chceli o téme vedieť a pod.), ale tiež procesy (ako k týmto znalostiam
dospeli, čo sa dialo počas učenia, ako sa im práca darila a vďaka čomu…).
Proces reflexie uskutočňujú žiaci spoločne s učiteľom – prebieha interaktívne a spoločne. Nie je to teda hodnotenie práce žiakov učiteľom z pozície „autority“.

Väčšina modelov vedenia reflexie sleduje rovnaký postup
kladenia otázok žiakom:
Reakcia: Získajte reakcie žiakov na zážitok. Ako sa cítia? Ako to na nich celé pôsobilo? Čo si všimli, zažili, počuli, videli?
Tieto otázky ich majú primäť k tomu, aby sa opätovne zamysleli nad zážitkom a pripravili na ďalší krok. Cieľom je získať opisné odpovede o zažitých pocitoch a faktoch, ktoré sa udiali.
Vysvetlenie: Prečo sa aktivita odohrala tak, ako sa odohrala? Prečo žiaci reagovali tak, ako reagovali? Aké boli dôvody?
Tieto otázky by mali slúžiť na postupné odvodenie zmyslu zdieľanej skúsenosti. Sústreďujú sa na interpretáciu zážitkov skupiny, na vysvetľovanie a odvodzovanie.
Cieľom je vyvolať zamyslenie a dedukciu, hlbšie premýšľanie o zážitku, pocitoch a faktoch.

Zasadenie do kontextu: Ako možno tieto naše poznatky z konkrétnej aktivity zaradiť do širšieho kontextu, do témy, o ktorej sa rozprávame? Ako to, čo som sa naučil, prispieva k tomu, čo som už vedel predtým?

Toto je priestor na otázky, ktoré aktivitu a jej význam vsadia do širšieho kontextu témy/tém, kvôli ktorým sme aktivitu použili. Cieľom je vyvolať u skupiny syntetické a kritické myslenie, ktoré im pomôže vnímať súvislosti a  zaujať k nim postoj.
Aplikácia: A čo teraz? Ako môžeme využiť to, čo sme sa naučili? Aké zmeny  môžeme iniciovať?
Toto je priestor na zdôraznenie relevantnosti témy a vytvorenie záväzku/akčného plánu. Cieľom je primäť skupinu k domýšľaniu dôsledkov a dať jej možnosť prejsť od uvedomenia k praktickému uplatneniu svojich nadobudnutých vedomostí a zručností.
Edukačný proces však nie je možné vždy striktne rozčleniť do troch fáz.  Jednotlivé fázy procesu sa môžu vzájomne prelínať a dopĺňať.


Zdroj: Učíme (sa) v globálnych súvislostiach – globálne vzdelávanie vo vyučovaní predmetu občianska náuka na stredných školách. OZ Človek v ohrození 2015