Menu
9 krokov vedúcich k vytvoreniu vzdelávacieho systému 21. storočia

9 krokov vedúcich k vytvoreniu vzdelávacieho systému 21. storočia

Autor: Paul Kruchoski

V roku 2040 bude mnoho z detí, ktoré sa dnes narodia, nastupovať do zamestnania. Svet, v ktorom budú žiť, bude veľmi odlišným od nášho dnešného sveta. Práca a život bude ovplyvňovaný umelou inteligenciou, samoriadiacimi vozidlami, syntetickou biológiou a mnohými inými nastupujúcimi technológiami.

Vzdelávanie je kľúčové pre prípravu žiakov na svet práce, ale sú naše vzdelávacie systémy pripravené na túto realitu?

V tejto dobe urýchlenej digitálnej zmeny, tiež známej ako štvrtá priemyselná revolúcia, potrebujeme inovatívne centrá vzdelávania, ktoré poskytujú nadchádzajúcej generácii schopnosti pre budúcnosť. Táto tabuľka ukazuje, ktorým krajinám sa najlepšie darí prepájať vzdelávanie s pracovnými príležitosťami.

Na Svetovom ekonomickom fóre sa Globálna programová rada pre vzdelanie dva roky venovala zisťovaniu ako budovať inovatívnejšie vzdelávacie systémy. Táto snaha priniesla ovocie vo forme deviatich jednoduchých, účinných princípov, ktoré lídri vo vzdelávaní môžu využiť, aby podnietili pozitívnu zmenu.

Aj keď je každý vzdelávací systém jedinečný, výzvy, ktorým je potrebné čeliť sú často rovnaké a týchto deväť krokov je využiteľných v rôznych kontextoch.

Princíp 1: Vytvoriť presvedčivú víziu budúcnosti

Lídri musia poskytnúť alternatívnu víziu budúcnosti a stimulovať dopyt po lepšom vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na víziu Spojeného kráľovstva pre londýnske školy z r. 2003. Víziou bolo dosiahnuť zmenu chronicky nedostatočného systému na systém, ktorý by sa „vyrovnal akémukoľvek inému systému na svete“. Bola to vízia, ktorá podstatne zmenila školský systém, hlavne pre žiakov zo znevýhodneného prostredia, ktorá zároveň vyvrátila predsudky o tom, že zmena je nemožná.

Princíp 2: Staviť si ambiciózne ciele, ktoré vyžadujú zavádzanie inovácií

Stavenie ambicióznych cieľov – obzvlášť takmer nedosiahnuteľných – núti každé koliesko systému inovovať, aby sa dali dosiahnuť. Ambiciózne ciele by mali byť spojené s dostatočnou flexibilitou pre vytvorenie miesta pre nové inovácie. Stačí sa pozrieť na Čile: vďaka sústredeniu sa na zopár priorít a významným investíciám krajina zlepšila kvalitu učenia, vrátane zvýšenia čitateľských kvalít v tabuľkách o viac než 20 bodov medzi r. 2000 a 2009.

Princíp 3: Vytvoriť možnosť voľby a súťaž medzi školami

Výber z väčšej ponuky škôl a súťaživosť môže tlačiť školy k lepším výsledkom, ponúkajúc alternatívy k tomu, čo existuje práve teraz. Možnosť voľby môže byť vytvorená na viacerých úrovniach: žiaci a rodičia môžu vyberať školy, alebo vyučujúci môžu mať väčší výber v tom, kde budú pracovať. V r. 1991 Kolumbia vytvorila program školských kupónov (program, ktorý prepájal a vytváral spoluprácu medzi súkromnými a štátnymi školami, pozn. prekladateľa), ktorý pomohol zvýšiť množstvo absolventov medzi viac než 125 000 žiakmi zapojenými do programu.

Princíp 4: Vybrať mnoho víťazov

Podporovanie viacerých nápadov či prístupov naraz podnecuje tých, čo s nimi prišli, aby pokračovali v zlepšovaní sa a súťažení – či už ide o testovanie novej technológie, alebo školských modelov. Systémy, ktoré odmeňujú iba jedného „víťaza“ odradzujú rozvoj, zlepšovanie sa a učenie sa. Príklad programu ministerstva školstva Spojených štátov, tzv. „Race to the top“, v ktorom boli prerozdelené 4 miliardy USD pre štáty, ktoré sa zaviazali k reforme svojich vzdelávacích systémov, je len jedným z mnohých príkladov.

Princíp 5: Merať, porovnávať a sledovať pokrok

Vzdelávacie systémy potrebujú dáta o výkone škôl. Vďaka tomu môžu všetci vidieť a sledovať pokroky, ktoré tie školy dosahujú, alebo nedosahujú. Tento princíp môže byť tiež využívaný lídrami pre identifikáciu problémov, ako to ukazuje aj tzv. Link School Performance Review v Ugande. Tento program umožňuje školám a územným celkom merať svoje výsledky oproti národným štandardom a indikátorom výkonu. Následne tímy odborníkov spolupracujú so školami pri vytvorení plánov zlepšenia a adresovaní vylepšení nedostatkov a slabých oblastí.

Princíp 6: Vyhodnocovať a zdieľať mieru úspešnosti inovácií

Na to, aby boli inovácie úspešné musíme vedieť, či a za akých podmienok skutočne fungujú. V New Yorku sa testuje vyhodnocovací program pozostávajúci z krátkych cyklov pomocou iZone Gap App výzvy. Inovácie sú porovnávané v rámci štandardov úspešnosti po trojmesačných cykloch, čo umožňuje školám rýchlo testovať a vyhodnocovať efektivitu nových prístupov.

Tento model je dobrým príkladom toho, ako môžu vzdelávacie systémy testovať a vyhodnocovať dosah a dopad inovácií a nových prístupov.

Princíp 7: Spárovať autonómiu škôl s väčšou zodpovednosťou

Inovátori potrebujú slobodu experimentovať, ale zároveň musia ostať zodpovednými za svoje výsledky. Garantovanie autonómie škôl môže odstrániť bariéry v inovácii a povoliť lídrom v školstve objavovať nové prístupy. V r. 2009 OECD našlo súvis a priamu koreláciu medzi zvýšenou mierou autonómie a výkonnosťou celého systému školstva. OECD taktiež zistilo, že v systémoch so zavedenými princípmi zodpovednosti za výsledky sa viac darilo školám, ktoré mali väčšiu slobodu v narábaní s finančnými prostriedkami než v systémoch s menšou mierou slobody.

Princíp 8: Podporiť a investovať do agentov zmeny

„Agenti zmeny“ (t.j. jednotlivci či skupiny, ktoré sa snažia systém interne či externe zlepšovať) potrebujú podporu pre rozvoj a cibrenie svojej práce. Systémoví lídri potrebujú poskytnúť možnosti rozvoja, coaching, mentoring a iné podporné nástroje, vďaka ktorým inovátori uspievajú. Od r. 2007 program New Leaders for New Schools (Noví lídri pre nové školy) vytrénoval viac než 70 riaditeľov škôl v New Orleans a jeho okolí. Viac než 60% škôl s týmito riaditeľmi podávajú výrazne lepšie výkony než je priemer v tom dištrikte. Po dvoch rokoch boli všetci títo riaditelia na správnej ceste k uzatvoreniu rozdielov vo výkone medzi študentmi z rôznych ekonomických vrstiev v nasledujúcich 5 rokoch.

Princíp 9: Odmeňovať úspech, ako aj produktívne zlyhania

Verejné uznanie inovátorom uľahčuje robenie rizikových rozhodnutí, aj keď nemusia dopadnúť dobre. Tento princíp tiež zvýrazňuje prácu, na ktorú môžu iní naviazať a zlepšiť, ako to dokazujú ocenenia Varkey Foundation’s Global Teacher Prize a WISE Prize for Education.

Zdroj: 9 ways to make education fit for the 21st century

Preklad: Arnold Kiss